Ani neviem, či sa táto pieseň radí medzi tvrdšiu hudbu. A je mi to srdečne jedno. V poslednej dobe okrem môjho zvyčajného vkusu počúvam aj Lanu Del Rey, Adele, LEva a tak rôzne. Nevermind. Žiadna hanba. Hanba by bola, keby si to nepriznám. A pózerom ešte stále nie som. Navyše, Hollywood hills.. strašne sa mi to páči. Ten spevákov hlas. Text. Bicie sú v pravidelnom rytme. Navyše, skúste si od nich pustiť pieseň Fairytail Gone Bad. Určite to poznáte.
Povedala som A. o všetkom. O tom, čo som cítila. Ako beriem seba ako osobu. O sebapoškodzovaní, hoci to už nerobím. Neprišlo mi fér to však zatajovať. Čakala som všeličo, pretože to z duše nenávidí. Len nie takú reakciu, aká prišla. "Ufff. Videl som tiež podobné prípady. Každopádne som rád, že si mi to povedala. I ked vieš ako to nemám rád no... Ale ja to poviem asi takto - som tu od toho, aby sa to už viacejkrát nestalo. Ale zlato .. vidím, že ty sa kvôli tomu z tohto pohľadu nenávidíš. Ale aj tak ... už to je minulosť. Neboj mojo. Už to máš za sebou." Strašne mi po tomto celom odľahlo. Nečakala som to, fakt nie. Je úžasný.
Btw. - Začala som upravovať jeden príbeh. Teda, prerobila som A place where you can hide. Do iného štýlu, trochu to pozmenila. Ak budem mať napísané trochu viac, možno to sem dám.
