Najprv chcem okrajovo spomenúť dve veci.
Prvá je tá, že včera sa mi konečne vrátil A., no ešte deň pred tým mi volal. Nenormálne ňuňavý bol a najzlatšie bolo, ako mi na konci povedal "milujem ťa". Ňah. Okej, však som pokojná.
Druhou je tá, že o pár minút si to budem šlapať do školy a hor sa do Levíc na školský výlet. 80 km v totálnom teple a dusne v autobuse. Snáď to prežijem.
Ak náhodou nie, vedzte, že som vás mala rada.
Ale týmto sa dostávam k podstate článku, rozmýšľala som nad tým už dlhšie, ešte keď som tu bežne písala články a dospela som k jednoduchému záveru - potrebujem od blogu pauzu. Od tohto blogu. Neviem, či sa vrátim. V poslednej dobe ma to nebaví, nemám čo písať. Najviac výrečná som bývala, keď som mala depky, ale to je už minulosť. Na tomto blogu mi niečo vadí. Nechcem však mazať všetky články a začínať odznovu, pretože tie články ... chcem na niektoré veci spomínať. Ak by som založila nový blog (pravdepodobne blogspot, ale neviem) tak určite by mali moje články hlbší význam. Avšak, chcem sa začať poriadne venovať písaniu. Začať makať na mojej knihe, alebo poviedkach všeobecne. Na články zo života, ktoré aj tak stoja o hovne by som nemala čas. Možno je táto pauza otázkou hodín, dní, no možno aj nadlhšie. Nebojte sa zlatká, ja na vaše blogy chodím. Komentovať síce teraz nebudem, lebo internet mi ide žalostne pomaly, ale určite sa dostanem k tomu hneď, ako sa umúdri. Čo viac dodať? Zrejme nič. Snáď sa vidíme.. a ak nie, tak čo už.
Ľúbim vás.
Btw. - ak chce niekto môj fb, alebo skype aby sme zostali v kontakte, tak kľudne požiadajte. ;)
