June 2012

Bye, bye.

21. june 2012 at 6:39 | Vonn.
Najprv chcem okrajovo spomenúť dve veci.
Prvá je tá, že včera sa mi konečne vrátil A., no ešte deň pred tým mi volal. Nenormálne ňuňavý bol a najzlatšie bolo, ako mi na konci povedal "milujem ťa". Ňah. Okej, však som pokojná.
Druhou je tá, že o pár minút si to budem šlapať do školy a hor sa do Levíc na školský výlet. 80 km v totálnom teple a dusne v autobuse. Snáď to prežijem.
Ak náhodou nie, vedzte, že som vás mala rada.

Ale týmto sa dostávam k podstate článku, rozmýšľala som nad tým už dlhšie, ešte keď som tu bežne písala články a dospela som k jednoduchému záveru - potrebujem od blogu pauzu. Od tohto blogu. Neviem, či sa vrátim. V poslednej dobe ma to nebaví, nemám čo písať. Najviac výrečná som bývala, keď som mala depky, ale to je už minulosť. Na tomto blogu mi niečo vadí. Nechcem však mazať všetky články a začínať odznovu, pretože tie články ... chcem na niektoré veci spomínať. Ak by som založila nový blog (pravdepodobne blogspot, ale neviem) tak určite by mali moje články hlbší význam. Avšak, chcem sa začať poriadne venovať písaniu. Začať makať na mojej knihe, alebo poviedkach všeobecne. Na články zo života, ktoré aj tak stoja o hovne by som nemala čas. Možno je táto pauza otázkou hodín, dní, no možno aj nadlhšie. Nebojte sa zlatká, ja na vaše blogy chodím. Komentovať síce teraz nebudem, lebo internet mi ide žalostne pomaly, ale určite sa dostanem k tomu hneď, ako sa umúdri. Čo viac dodať? Zrejme nič. Snáď sa vidíme.. a ak nie, tak čo už.
Ľúbim vás.

Btw. - ak chce niekto môj fb, alebo skype aby sme zostali v kontakte, tak kľudne požiadajte. ;)

They can't stop us, let 'em try, for heavy metal we will die!

19. june 2012 at 16:38 | Vonn. |  Asdfghjkl.

My metalisti, nosíme na sebe reťaze, pretože sa nám páči ako cinkajú.
Máme dlhé vlasy, pretože milujeme, keď sa nám s nimi hrá vietor.
Počúvame tvrdú hudbu, pretože sám život je k nám taký tvrdý.
Smejeme sa na tých najväčších blbostiach, pretože smiech predlžuje život.
Nosíme čierne oblečenie, pretože tma je naše útočisko.
Zdržiavame sa v partiách, pretože držíme pri sebe.
Pôsobime hrôzostrašne, pretože skrývame svoju zraniteľnosť.
Chováme sa tvrdo, pretože nás to chráni pred osobami, ktoré nám chcú ublížiť.
Nosíme oceľové topánky, pretože chceme stáť nohami pevne na zemi.
Tvárime sa znechutene, pretože ostatní sa na nás pozerajú s predsudkami.
Vzbudzujeme strach, pretože sa ho sami chceme zbaviť.
Plačeme, pretože cítime bolesť.
Milujeme, pretože máme srdce.
Máme srdce, pretože sme tiež ľudia ako vy.

Sebemenší prepinák. Kamošov status. Aj tak je to výstižné. ;)


Spread your legs, spread them!

16. june 2012 at 14:48 | Vonn. |  Asdfghjkl.
Kurník. Prvý deň. Ešte len pár hodín. A už mi nehorázne chýba. Ráno som sa s ním ešte stretla na FB, rozlúčili sme sa. Sľúbil že každý deň bude volať. Tak je asi zrejmé, že čo práve robím - hypnotizujem telefón. Dojedla som Oreo, zdalo sa mi hnusnejšie ako bolo pred tým, ale však to je jedno. Idem radšej čítať Očistný debakel (pokračovanie knihy Čo koho do toho - čítal to niekto?) a depčiť a čakať a depčiť a čakať.

I'm bulletproof. Bulletproof outsider.

14. june 2012 at 19:36 | Vonn. |  Výkriky do prázdna.
Mám depresiu. Po strašne, strašne, strašne dlhom čase. A ďalej ani nemusíte čítať.

...a nadpis nemám.

13. june 2012 at 19:20 | Vonn. |  Výkriky do prázdna.
Pred chvíľou som sa dostala domov z pohrebu. Priznávam, prekvapilo ma, že ujo Belko zomrel. Hmmm. Popravde, nemám rada pohreby. Nerada vidím tú bezmocnosť, ktorá otriasa ľuďmi keď plačú. Asi som príliš empatická osoba. A potom, potom nemám rada niektoré tie preafektované ksichtíky, ktoré si utrú pár kvázi slzičiek, ktoré z ich prevelikéého smútku vyronili a o pár metrov ďalej sa už veselo smejú. Nepochopím to. Fuj, všade kam sa pozriem je falošnosť. Ľudia sa bavia, do očí pekné reči a za chrbtom hneď ohovárajú. Kam tá doba speje ?!

I love you crying and screaming my name.

12. june 2012 at 12:04 | Vonn. |  Výkriky do prázdna.
Zase som zdrhla zo školy, tentokrát až na dve hodiny. Nemohla som tam už vydržať, matiku som viac prehľadela do blba ako vnímala, cez literaturú som pravo a nefalšovane spala, chémia znamenala zvíjanie sa v kŕčoch a na ruštine som sa snažila cez tú všetku bolesť vydolovať zo seba aspoň trochu vedomostí a neposrať písomku, na ktorú som úplne zabudla (a som si istá, že 95% ľudí z triedy bolo na tom rovnako). BLBÉ KRÁMY, sakra. Ani dýchať sa mi nechce.

Mimochodom, deptal aj vás niekedy nejaký človek, ale že neskutočne ? Mne tu jeden chalan už pár dní píše, že ma ľúbi a že nemá prečo žiť, lebo s ním nebudem, že sa chce zabiť. Super, nie? Hovorila som o tom A. mal neskutočné nervy. Potom mal pocit, že ma kvôli nemu stratí. Hmpffff. Zabila by som ho.

Dajte mi už všetci pokoj.

10. june 2012 at 8:23 | Vonn. |  Výkriky do prázdna.
Nechápem, kde všetci zobrali tú plytkú ilúziu, že som povinná počúvať ich problémy, ktoré iba zveličujú do rozmerov lode Titanicu. A pritom sa im nič také strašné nedeje. Mám kamošku, volá sa Kika. Robí si z ruky rezbárske dielo kvôli chalanom. Bitch, pleeeeeaaaaaseeee. Je to trápnejšie než polotučná horčica. Sťažuje sa na to, aký má strašne zničený život kvôli tomu, že jej rodičia nedovolia robiť všetko čo chce. No, to ani mne a čo sa mám, poskladať?! Kurník, všetci by si mali uvedomiť a rozlíšiť pravý problém od normálnych tínedžerských, ktoré za nič nestoja.

The Cranberries.

9. june 2012 at 11:14 | Vonn. |  Asdfghjkl.
Zamilovala som sa do jej hlasu. A to ich piesní. Viem, nie je to príliš tvrdé. Ale mám slabosť na kapely, ktoré už zväčša nikto nepočúva. Dajte mi 25 eur. O pár dní sú v Bratislave. A Vonn ich začala zbožňovať. Čím viac niekoho počúvam, tým viac sa chcem vrátiť v čase. 80. roky, to by bolo pre mňa. ♥

Confused.

8. june 2012 at 13:00 | Vonn. |  Výkriky do prázdna.
Čo vám poviem. Práve som sa uliala zo zemepisu, poslednej piatkovej hodiny. Učiteľke som natrepala niečo o tom, že musím ísť do mesta a nestihla by som autobus. A potom tryskom domov. Prežila som nudný týždeň, pretože Weja nebola v škole. Priznávam, v podstate mi to aj vyhovovalo. Sedela som v lavici, s nikým sa nerozprávala pokiaľ ma neoslovili (čo aj tak bolo väčšinou len na štýl - "Wewe máš úlohu?" alebo "Wewe vedela si to?" či "Wewe požičiaš mi to?"), čítala som osud Bibiány Lavkovej z Aprílového dievčaťa alebo počúvala pesničky. Nuda. Ale mne to nevadilo. Hoci som sa cítila ako keď som mala dvanásť a oni sa rozhodli, že ma budú šikanovať. Nasrať. Navyše, máme učiteľke napísať na akú školu chceme ísť. Strednú akože. Nie na to nejako priskoro? Riešiť to predsa budeme až o pár mesiacov. Hm. Samozrejme, to by som nebola ja, keby som nevedela ako presne sa tá škola volá. Tak jej to mám dať v pondelok. Aj tak neviem načo to je dobré.

Now you're just somebody that I used to know.

6. june 2012 at 20:00 | Vonn. |  Výkriky do prázdna.
Jednou z mojich chýb je, že ... haha.
Sama neviem, ako začať. Je to celé nehorázne divné. Asi som to začala znovu príliš riešiť.
Nechápem prečo sa všetko tak strašne zmenilo. A stále sa mení. Viete, ja už vážne nechcem zmeny. Chcem sa usadiť, žiť život v zabehnutom stereotype, užívať si blízkosť A. ak sa bude dať. Byť proste šťastná. Najväčším problémom je možno to, že sa menia ľudia okolo mňa. Alebo som sa zmenila ja. Prikláňam sa viac k tej druhej možnosti.