Dnes som sa stala svedkom strašne vtipného (teda aspoň podľa mňa) rozhovoru.
Viete, v našej triede sa všeličo podarí. Milujem to tam, ale zároveň aj nenávidím.
Dôvod môjho totálneho výprsku bolo toto:
Adam: "Klaudia? Ty si TÁ Klaudia?"
Klaudia: "Nie.. TEN Klaudia."
Adam: "Ja som to vedel..."
Neviem. Možno to ani nie je také vtipné. Ale mňa to v tom momente dostalo. Totálne.
Konečne sme začali riešiť koncoročný výlet. V ôsmom ročníku, hold od piateho sme neboli. Konečne sa Žofa (triedna, nevolá sa Žofia, ale my ju tak voláme) zobudila. A aj to by nebolo keby jej nedám podnet. Veľkým problémom zakaždým bolo to, že nás nebol dostatok na autobus. A tak to vždy aj dopadlo. Nikde sa nešlo. Tak som sa zaťala a povedala, že sú aj malé autobusy. Na moje počudovanie reagovala normálne a začalo sa niečo aj vybavovať. Pôjdeme okolo 20.6. a do Levíc, na nejaké fyzikálne oné (jop, ja viem, že vám je hneď jasné, čo myslím, sarkazmus), či čo. Trápny program, ale aspoň dačo. A po tých rokoch by sa aj patrilo, povedala by som. Už aj tak budeme mať len 2 väčšie výlety.. tento a koncoročný deviatacký. To chceme ísť na dva dni. Poriadne si to užiť, poslednýkrát. Viem, že je ešte skoro takto rozmýšľať, ale budú mi chýbať. Aj napriek tomu, ako mi pred dvoma rokmi ublížili. Čo vám poviem. Proste si na tých ľudí zvyknete, veď to každý pozná.
Inak som sa dnes statočne nudila, lebo Weja nebola v škole. Začínam si nadávať. Že som sa tak na ňu upla. Proste, ja viem, že by som mala zabudnúť a tak. Ale už jej neverím no. Mám ju rada, ale nič závažné by som jej nepovedala. Chápete ma, nie? Dúfam, že hej...
A ak chcete skapať z očí a zažiť šok, kliknite na celý článok.

