Tonight, we are young.

3. june 2012 at 18:50 | Vonn. |  Zážitky.
Vopred upozorňujem, tento článok je nenormálna slohovka.
Ach. Som nadšená aj zmätená zároveň. Ale všetko pekne poporiadku.
Ono sa to vlastne začalo ešte v piatok. Pýtala som sa mojej dávnej kamošky kto jej strihal ofinu. A potom sme sa začali trochu viac rozprávať. Takže to dopadlo nejak takto.

Ang: Dlho som ťa nevidela. Poď so mnou na vodnú fajku dakedy.
Ja: A kto má vodnú?
Ang: Však ja.
Ja: No jak tebe fajne. Poďme.
Ang: Pôjdeme?
Ja: Kľudne. Kedy?
Ang: Teraz? ... teda nie, prší. To by bol prúser.
Ja: Hmmm. Tak v nedeľu?
Ang: Môže byť.. o koľkej?
Ja: O 15?
Ang: Okej. Na škole.


Fajn. Priznávam, tešila som sa ako malé decko. Totálne. Vodnú fajku som vždy chcela skúsiť. Aj keď, najprv to ružovo nevyzeralo. Vyrazila som o 14:50 z domu, spravila si menšiu nadchádzku, aby sa mama zbytočne nevypytovala a došla na dohodnuté miesto.

15:04
Ang nikde. Mala som chuť headbangovať si o najbližší strom. Na chvíľu som mala pocit, že si zo mňa spravila prdel. Pche. Zavolala som jej. Mala som 2 centy a dalo ma to do mínusu. Zvláštne. Nech.
Ja: Tak ideš, či ne?
Ang: Priznávam, ani sa mi nechce.
Ja: Aaaaah... no šak a čo čil?
Ang: Ja neviem. Je mi to jedno, môžeme ísť keď chceš.
Ja: Oukej. Tak...mne je to tiež jedno.
Ang: Však aj mne.
Ja: Vieš čo? Dojdi veď.
Ang: O koľkej?
Ja: O pol štvrtej na škole.
15:06
Po telefonáte som sa pozrela na hodinky. Mala som nervy ako fras. Tak jasne sme sa dohodli a nakoniec... Ale fajn, okej, nádych, výdych. Mala som presne 24 minút na to, aby som rozmýšľala nad tým, aká som škaredá, tučná, neschopná, naivná a neviem čo ešte. A veru som aj rozmýšľala. Stála som na moste, tak som sa vyškriabala na zábradlie a sadla si tam. Mám otlačenú riť.
15:07
Pochytila ma neskutočná chuť to odvolať. Narýchlo, vymyslieť si nejaké klamstvo. Ako napríklad - sorry, ale práve mi volala krstná, mám ísť strážiť sesternicine deti či prepáč, došla nám návšteva, musím ísť domov. Raz som ju znova chcela prezvoniť, alebo jej nejakým mimozemským spôsobom zavolať (viete, prílišný adrenalín v krvi spôsobí to, že si ani neuvedomíte, že nemáte kredit). Ale potom som sa upokojovala. Wewe, nebuď srab. Keď ťa zavolala von, tak pôjdeš. Prežiješ. A keď by ti bolo moc blbo, tak sa nejak vyhovoríš. Ale skúsiš to. Hneď nezdrhneš.
15:09
Cítila som sa ako najväčší lúzer na svete. A navyše ako riadne hlúpy najväčší lúzer na svete. Pustila som si Dark paradise. Nevydržala som to počúvať ani minútu, lebo som bola nervózna. Argh.
15:10
Fajn, začalo mi šibať. A skoro som padla na hlavu z toho zábradlia. Začala som si navyše spievať Somebody that I used to know. Ďalšia "totálne brutálna rocková" pecka. Táram.
15:13
Neskutočne sa ten čas vliekol.
15:15
Oh, niekto na mňa myslí. Pozrela som sa koho mám 15. v mobile v kontaktoch. Majo. DAFUQ?! Tak ten na mňa určite nemyslí. Keď tak teraz rozmýšľam, mohla som ho prezvoniť. Ktovie čo by spravil. Hmpfff.
15:19
Fajn, šla som trochu omrknúť terén a pozrieť inú alternatívu, ako tú, že prejdeme za dedinu na náš rybník, kde nebude toľko ľudí a zapálime si to tam. Vlastne to pri potoku tiež vyzerá fajn. Cítila som sa znovu ako to dvanásťročné decko, ktoré tam chodievalo von. Ah.
15:25
Keď som si už myslela, že nikto nebude svedkom totálnej mojej potupy, medzi stromami z druhej strany sa objavil chlap s malým chlapčekom (mimochodom, strašne chutné decko). Trapas. Fajn. To som si už pripadala ako totálny debil, ktorý čaká na spasenie. Pozdravila som ho. Odpovedal a prešiel okolo mňa. Cítila som sa ako obor - nemám rada keď je chlap nižší odo mňa.
15:25 aj pár sekúnd navyše
Niečo zapraskalo. Ten chlap sa obzrel, následne aj ja a boli sme svedkom toho, ako zo stromu asi 5 metrov odo mňa odpadol neskutočne veľký konár. Sám od seba, ani nebol veľký vietor. Skoro som zinfarktovala.
"Ešte šťastie, že tam nikto nebol," prihovoril sa mi.
"Uhm." Zmohla som sa len na toto. Rozklepala som sa a ani neviem prečo.
15:26
Vzdialila som sa, aby som nestála pod tými stromami. Ešte to by mi chýbalo, aby mi 50 kilový konár spadol na hlavu. Ledažeeeeee.
15:30
Kým som sa prechádzala hore dolu po mieste veľkom asi meter krát meter so založenými rukami a znovu si pripadala ako totálny idiot, zbadala som, že Ang ide konečne dolu kopcom. A ovládla som neskutočnú chuť hodiť facepalm. Však pohoda.

Oukej. Prišla, pozdravili sme sa a oboznámila som ju s mojim šokom ohľadom spadnutého konára. Potom sa však zarazila.
"Kurník, zabudla som zobrať vodu.."
"Hmmm, vodná fajka bez vody..."
Obe sme sa pozreli cez most do blízkeho potoka. A zatvárili sme sa rovnako - voda plná žiab, blata, dáždnika či pneumatiky by nelákala ani vás.
"Vieš čo? Zoberieme to na rybníku," pokrčila som plecami.
"Tiež to tak vidím..."
Vybrali sme sa teda pomedzi tie stromy, z ktorých sa pred pár minútami vynoril ten chlap s mimoriadne chutným deckom. Cestou sme zhrabli ešte prázdnu fľašku z Pepsicoly, ktorú tam zanechal nejaký dobrák (a až teraz si znovu oneskorene uvedomujem, že to bola ukážka správnej hygieny, ktorú nám vštepujú už od malička, sarkazmus), vraj na tú vodu. Bola som dosť prekvapená, pretože Ang sa príjemne rozhovorila. Keď sme boli naposledy vonku (a to bolo strašne dávno) tak sme si fakt nemali čo povedať. Nuž, vyrástli sme. Hovorila mi o prvom ročníku na strednej, o spolužiakoch a podobne. Keď som boli asi v 3/4 cesty na rybník, zhlboka sa nadýchla a povedala:
"Furt rozprávam len ja... Povedz mi dačo aj ty konečne."
"Nemám ti čo také povedať.. žiadne pikošky, vieš ako."
"Aleeeeeeeeeee. Čo chalani? Ja ťa sledujem na facebooku. Mne sa môžeš zdôveriť," a hodila taký ksicht, že som chytila neskutočný záchvat smiechu. A chvíľu mi trvalo, kým som sa značne upokojila. To tie hormóny, viete.
Nabrali sme vodu. Teda, Ang sa na to podujala a pri tom mi horlivo referovala čo všetko pláva v tej vode (mikróby, žaby a videla vraj aj žubrienku, alebo niečo také). Fakt mňamka. Kašlali sme na to.
Chceli sme vyjsť pri poľovnícku chatu, ktorá tam je, aby nás nikto nevidel. Lenže len čo sme sa dostali bližšie, sucho som skonštatovala:
"Nechcem byť zlá.. ale vyzerá to tam strašidelne."
"Oooh, myslíš?" Ďalší sarkazmus.
"Kašli na to. Poďme inde."
"Tak tuto hore.."
Vyšli sme na kopec vedľa. Cítila som sa ako po telesnej, spotená, vyschlo mi v krku. To je tá skvelá kondička. Pche. Sadli sme si na zem a snažili sa zapáliť uhlík. Hmpfff. Fúkal vietor. Zišli sme teda nižšie, kde sa nám to konečne podarilo. Len keby som si aspoň nesadla do mraveniska. Ešte stále mám paranoidný pocit, že po mne tie malé potvory lezú. Uah.
Keď sa to konečne zahrialo, Ang si potiahla prvá. Z úst vám potom ide nenormálne úžasný dym. Až mliečny. A jej sa podarilo spraviť aj krúžok z dymu, fakt nice. Vlastne sa čudujem, že som sa nedrhla. Ale chutilo mi to. A vyfukovať ten dym je ešte väčšia sranda. Síce ma teraz škriabe trochu v krku a je mi strašne do smiechu, ale som v pohode. Jabĺčková príchuť tabaku, mňamka. Jedna vec ma však teší viacej - že si s Ang možno budem môcť rozumieť tak ako pred tým. Preberali sme všetko možné. Hlavne to, ako sme sa skazili. A o jej bohatých skúsenostiach s opicou.
"Raz ťa opijem..."
Zasmiala som sa. "Kľudne. Som zvedavá čím."
A konečne som sa po dlhej dobe cítila šťastná. Akože niekam človek zapadá, chápete. A berú ho takého, aký je. Chcem si to zopakovať. Okamžite.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Zoe | Web | 3. june 2012 at 19:05 | React

Takový slohy papriko -.- :D :*

Ale taky bych šla na vodnici -.-
To chtělo spíš vodku než vodu z rybníka :D

2 Lassie Bailie | Web | 3. june 2012 at 19:21 | React

ty voléé čill som rada, ako sa to s ang vivinulo :) konečne sa správate k sebe ako rodina :)) joo a chodte vonku častejšie :)

3 Samara Peroxid | Web | 3. june 2012 at 20:11 | React

práveže teba som vôbec nechcela zaradiť do tej kategórie, ktorú som opísala. nad tvojimi článkami (hlavne slohovkami :D) sa i zasmejem, toto je normálny blog, taký jak má byť :) ty (podľa mňa) vôbec nepatríš tam, čo som opísala.
teraz ma bude trápiť, že som sa ťa nejako dotkla :( Should think before I act...

4 Mad Jerk | Web | 3. june 2012 at 21:43 | React

Jenže naši jsou naprosto proti němu. Ve všem. A to ho ani neznají. Mohli by mi to dovolit..aspoň na chviličku..

Opravdu jsi přemýšlela nad tím, nad čím jsi psala? :) tohle mě nikdy nenapadlo, zamýšlet se nad tím, jak vypadám a tak. :D Někdy to vyzkouším..
Vodní dýmka je v pohodě i s vodou z řeky..:D Vlastní zkušenost.

Jsem ráda, že jsi zase šťastná. ;) Muselo to být fajn odpoledne..

5 <P* | Web | 3. june 2012 at 22:11 | React

keď som bola na jedno feste, mali sme jednu vodu vo vodnej 3 dni.. a bola fakt krásna, keď sme ju vylievali.

6 Oli | 4. june 2012 at 6:39 | React

Ahoj Verunko,
nejprve se velmi omlouvám. Na blogu mi řádí nějaký šotek a včera, když jsem ti odepisovala, smazal se můj a BOHUŽEL stejně tak tvůj nádherný komentář. A protože ten šotek ví, že s PC neumím zacházet, tak ho neumím vrátit zpět. Ale četla jsem ho a moc ti za něj, právě u NADALA, velmi děkuji.♥ Odpověděla jsem ti.

Tvůj článek - být tebou, publikuji ho jako povídku. Je to skvělé. Na konci už jsem slzela smíchy.
Nejdříve ten most, už jsem se děsila a vyšel z toho, naštěstí, otlačený zadeček... x) A těch perliček, co píšeš. Vodní dýmka bez vody, mraveniště, potok... já padnu do vývrtky. A ještě prý jako po hodině těláku...:))
To je tak krásně napsané, moc se ti článek povedl!
Jinak jsem vodní dýmku nikdy nezkusila.

Přeji ti krásný den a ještě jednou se nesmírně omlouvám za toho šotka u mě na blogu!

7 melisa-black | Web | 4. june 2012 at 15:04 | React

U článku jsem se i zasmála. Často dlouhé slohovky nečtu, ale tohle je bomba napsané! :))
Pokud půjdeš ještě někdy na šíšu, tak ochutnaj chocolate-pepermint. :)je Dost dobrý! :)

Je fajn si vyjít občas někam ven a nepřemýšlet. :))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama